I. diel  |  II. diel  |  III. diel  |  IV. diel  |  V. diel  |  VI. diel  | VII. diel  | autor

 
 
 

Warcraft:

Mágia Nág V

 

        Prizrel som sa na skrvavenú dlaň Seahoin, nazdalo sa, že by krv bola jej, nemala na nej žiadnu ranu. Skrvavenú ruku vystrela ku mne a povedala:

„Daj mi ten drahokam.“ bol to príkaz, ale pokojný, s istotou, že ho splním.

Skladal som si zelený drahokam s ostrým čiernym výčnelkom z krku. Cítil som akoby zo mňa opadala ťarcha ho nosiť, no zároveň ma s ním opúšťal kúsok seba samého. Starostlivo som sa spýtal: „Princezná, nestalo sa ti nič, vyzeráš zničene.“

Seahoin sa zatvárila smutne a chytro schmatla drahokam z mojej ruky a zavesila si ho na krk. „Odstúp, elf.“ povedala potom drzo.

„Čo...elf?“ zarazil som sa pri náhlom zmene nálady Seahoin.

„Vravela som odstúp!“ aj keď som nechápal, bola to princezná. Urobil som päť krokov dozadu od zamdleného Illidana, ktorý stále ležal nehybne v snehu na chrbte.

„Stačí tu?“

Seahoin namiesto odpovede niečo zlovestne zasyčala a z prstov jej vyletel magický prúd, ktorý mi mieril rovno na nohy. Zamrzol som v snehu a nemohol som sa pohnúť z miesta, márne som zo sebou trhal.

„Čo sa to...?“ čudoval som sa. Magickú palicu som stále držal v rukách a tak som si rozhodol prepáliť cestu z ľadu. Seahoin zovrela drahokam v ruke a uprene sa pozrela na moju palicu. Cítil som v ruke silné vibrovanie a nakoniec sa palica rozletela na tisíc drevených kúskov, ktoré sa rozprskli všade po okolí.

Prečo ma elfská princezná zamrazila a zničila mi magickú palicu? Toto nedávalo žiadny zmysel, jedine ak by sa z nedostatku mágie v okolí Northrendu aj ona načisto pomiatla. „Seahoin, čo to robíš? Čo to znamenať?“ dožadoval som sa odpovede a bezmocne som stál v zamrznutom kuse zeme.

Seahoin mi nevenovala najmenšiu pozornosť. Vytiahla spoza chrbta to, čo tam skrývala. Guldanovu lebku. Lebka matne žiarila ako v očakávaní blízkeho zblíženia sa. Tú som dal predsa strážiť Kuestu predtým ako som vošiel do väzenia, kde držali Illidana. Myslel som si, že ma tu bude čakať, ale nikde som ho nevidel. Až v tej chvíli ma premohol pocit, že by som sa mal pozrieť po okolí. Kuestu ležal neďaleko, v mláke už mrznúcej krvi a celú hruď mal dotrhanú od nejakých pazúrov. Uvedomil som si, že ho musela zabiť Seahoin. Ale prečo by to robila? Možno som sa už aj ja zbláznil, vyzeralo to tak neuveriteľne.

Potom sa Seahoin sklonila nad bezvládneho Illidana a Guldanovu lebku mu položila na hruď. Robila to opatrne a s úctou a pri tom prehovorila: „Môj pane.“

„Ty si zabila Kuestu kvôli tej lebke?“ pýtal som sa s ohromením.

Seahoin vstala a príšerne sa usmiala: „Ty stále nič nechápeš, môj dôverčivý priateľ. Možno ak sa ti ukážem vo svojej pravej podobe pochopíš.“ Dve sekundy sa nič nedialo a potom sa telo Seahoin začalo trhať. Jej dokonalé rysy pokožky sa roztrhli napoly a vyrástli z nich špicaté plutvy. Nohy sa spojili v jedno a vytvorili dlhý chvost. Jemná elfská tvár popraskala a z jej zostatkov vyrástla nová tvár, tvár chladná a neľútostná ako samotný oceán, oči bez viečok a blanité výčnelky namiesto vlasov. O minútu predo mnou stála v plnej veľkosti nagijská čarodejnica a nepríčetne sa rehotala. Lady Vashj.

„Vashj?!“ povedal som a s nemým úžasom som civel na najmocnejšiu nagijskú čarodejnicu. Nikdy som ju nestretol, ale poznal som ju z rozprávania o tom ako Kael’Thas odišiel zo Silvermoonu práve kvôli nej. Tú vražednú tvár s výrazom hladného žraloka som si nemohol zmýliť. „Čo si urobila s princeznou?“ mykal som sa vo svojom ľadovom väzení v snahe oslobodiť sa, utiecť.

„Vašu elfskú princeznú som zabila ešte v ten večer v Silvermoone. Potom som vliezla do jej tela a vy ste ma nechali robiť si, čo som chcela. Pochabí elfovia, tak slepo dôverujete členom kráľovskej rodiny.“ zasyčala lady Vashj s uspokojením.

V mojej hlave sa otočilo kolečko a niektoré súvislosti začali do seba zapadať. Vashj doviedla všetkých elfov do Northrendu nie preto, aby zabili Illidana, ale aby ho oslobodili. V žilách sa mi rozprúdila krv a vliala do mňa hnev voči všetkým nagám na svete. Chcel som tie smradľavé ryby pozabíjať do jedného. Začali sa predo mnou premietať obrazy mŕtvych priateľov. Kuestu, Tul’kol, Jeollin a aj Qjiolj či Asppui, ktorých som vlastnoručne zabil, keď sa zbláznili z nedostatku mágie.

„Ty mrcha, ty hnusný plaz...“ a kopec ďaľších nadávok som vypustil z úst na lady Vashj. „Využila si a zabila tisíce nevinných elfov!“ Všimol som si ako sa Guldanova lebka pomaly vnára do Illidanovej hrude.

„Nerozčuľuj sa toľko.“ zatiahla lady Vashj najjemnejším hlasom, aký dokázala zo seba vydať. „Musela som zachrániť svojho pána. Nemŕtvi majú dobrý čuch proti nagám, ich mágia sa nám nedovolila priblížiť k Illidanovi. Skúšali sme to mnohokrát. Postupom času sa nagy bez veliteľa začali búriť, zbláznili sa, útočili na všetko v okolí, aj na vlastných. Vedela som, že by náš národ čoskoro zošalel. Zobrala som zo sebou posledných verných a zaútočila na Silvermoon. Pokiaľ ste sa zaoberali hlavným útokom, skupina mojich vojakov sa vplazila do mesta a uniesla vašu drahú princeznú. Zabila som ju a vplazila sa do jej tela. Potom to už bolo jednoduché, uverili ste mojej neexistujúcej vízii o Northrende a Illidanovi a hneď ste sa vychystali na cestu. Vy krvaví elfovia ste boli vždy strašne dôverčivý. Vybrala som si vás pre to, že ste imúnny voči mágii nemŕtvych, mohli ste vojsť do Illidanovej väznice a oslobodiť ho.“ vysvetľovala Vashj.

„Prečo to neurobil Kael’Thas?“ spýtal som sa. Kael’Thas bol spojenec nág a jeho elfovia mohli prácu urobiť rovnako dobre a ešte k tomu dobrovoľne. Lebka sa už z polovice vstrebala do Illidana.

Lady Vashj sa zatvárila sklamane: „Po tom ako sa nagy začali búriť napadli aj krvavých elfov. Kael’Thas a jeho ľudia radšej utiekli, prestali nám dôverovať a rozhodli sa nikdy nám už nepomáhať.“

„Prečo potom nagy zaútočila na Bloodwind? Kľudne ste nás mohli nechať sa doplaviť do Northrendu v plnej sile.“ pýtal som sa Vashj. Snažil som sa získať čas, lebo som si uvedomil, že diabli pekelní, ktorí ma predtým spútali v jaskyni sa môžu každú chvíľu vrátiť s posilami. Možno zabijú aj mňa, ale so mnou aj Vashj a Illidana a Silvermoon a jeho obyvatelia sa dočkajú aspoň akej takej pomsty.

„To boli práve tí odpadlíci, ktorí sa vzbúrili. Moja služobníčka ma prišla pred nimi varovať, ale ty si hneď zabil.“ Spomenul som si na nagu, ktorú som rozrezal napoly v princezninej kajute, teda kajute lady Vashj. „Mohli všetko zničiť, celú plán, môj pán by tu zostal naveky uväznený. Nedokázali ste si s nimi poradiť, tak som sa rozhodla dať Mugreasovi mocnú zbraň, s ktorou by bol aspoň on sám prežiť a nájsť Illidana. S takým mocným artefaktom by mohol čeliť aj Arthasovým rytierom smrti.“

„Ten náhrdelník...“ ukázal som sa drahokam, ktorý mala teraz lady Vashj na krku. Zelenkastý kameň, v ktorom bol zabodnutý uhľovočierny špicatý drahokam.

„Sargerasov prst.“ zasmiala sa Vashj. „Po porážke Sargerasa zostalo na svete nielen jeho oko, ale iné jeho časti. Oko zničili temní elfovia pri našom prvom pokuse zničiť Ľadový Trón. Ale zostal nám aj tento prst. Dala som ho tebe, lebo všetci ostatní už poskákali do oceánu alebo boli mŕtvi. Mal si na krku obrovskú moc a vôbec si o tom nevedel, len vďaka nemu si sa nezbláznil.“

„Tak to si bola ty, kto ma celý čas viedol? Ten tajomný hlas, ktorý mi pomohol nájsť Guldanovu lebku?“

„O čom to hovoríš, elf?“ prekvapila sa Vashj. „Neviem ako si sa dostal k lebke, taký úspech som až od teba nečakala. Čo za hlas...?“ chcela sa spýtať Vashj, ale Illidan zastonal. Guldanova lebka sa do neho úplne vsiakla, obrovská jazva na hrudi sa mu zahojila. „Môj pane!“ zasyčala Vashj a sklonila sa k Illidanovi, aby mu pomohla vstať.

Illidan sa postavil a odstrčil Vashj od seba, aby mal viac priestoru. Vyzeral omnoho zdravšie ako pred chvíľou, keď som ho vyslobodil z väzenia. Akoby sa do neho vlieval život. Potom strašne zareval a jeho ochabnuté svaly sa opäť napli, akoby vyrástol do výšky, zareval od bolesti a z chrbta mu vystrelili dve démonie krídla, s ktorými potom zamával. Nakoniec sa mu z hlavy vydrali dva dlhokánske démonie rohy. Toto bol Illidan akého som poznal z najstrašnejších historiek. Illidan démon. Videl som ako sa okolo neho vznáša opar temnej mágie démonov.

„Som späť.“ zašepkal spokojne Illidan a zahľadel sa na horizont. Prichádzali diabli pekelní. Obrovských pavúkov bolo asi zo štyridsať. Hrnuli sa plnou rýchlosťou k jaskynnému väzeniu, potom si všimli Illidana a jeho roztiahnuté krídla, ktoré viali v jemnom vetríku. Vydali zvuk, ktorý sa u nich dal považovať za rev a zvýšili rýchlosť behu, čo bolo skoro nemožné.

Illidan sa pousmial. V krátkom záblesku sa mu v rukách objavili dve ostré čepele v tvare polmesiaca. Jedno mávnutie krídel a ocitol sa vo vzduchu. Zdvihol sa vietor. Ak by som nemal spodok tela primrznutý určite by ma silný vietor odhodil na zem. Illidan s eleganciou vletel medzi kopu pavúkov a začal krvavý balet. Nohy a kusy tiel pavúkov odletovali počas smrteľne rýchlych krátkych náletov, ktoré Illidan podnikal. Márne sa pokúšali ho chytiť do siete, alebo zraniť, bol pre nich príliš rýchly. Ani nie za päť minút pristál vedľa Vashj, pokojný, potriesnený krvou diablov pekelných.

„Ďakujem ti, Vashj.“ povedal Illidan a mierne sa nage poklonil hlavou.

„Som rada, že ste sa vrátili, môj pane. Vaše vojská už čakajú na vaše rozkazy.“ zasyčala Vashj a sklonila pred Illidanom svoje plazie telo.

„Výborne, odídeme čo najskôr.“ prehovoril Illidan bez známky vzrušenia. Nebol to ten zúbožený temný elf, ktorého som zachránil, ale vládca nág, démon.

„Čo sa týka teba, elf...“ zašepkala mi Vashj a medzi odpornými prstami sa jej mihol malý blesk. Zabije ma, takto skončím. Snažil som sa zachrániť svoje rodné mesto, svoj rodný kraj a svoju rasu a nakoniec som zachránil len démona a umrelo pri tom mnoho krvavých elfov. Umreli pre nič, Illidan sa teraz stane ešte väčšou hrozbou.

„Nie.“ zadržal ju Illidan. „Mohol ma zabiť, ale neurobil to. Dlžím mu za svoj život Vashj a takisto aj celej jeho rase. Nedovolím ti zabiť ho. Pusti ho, nech si nájde svoju vlastnú cestu.“ netušil som, že v Illidanovi môže byť toľko súcitu a milosti.

Vashj sa zatvárila sklamane. Mávla rukou a ľad väzniaci moje nohy sa rozbil. Cítil som ako mi v nich rozbehla krv. Vashj aj Illidan boli už dávno preč, kým sa nohy stihli zahriať natoľko, aby som mohol chodiť. Ale kam teraz pôjdem? Nemôžem sa vrátiť do Silvermoonu a povedať im, že sme vypustili Illidana na slobodu. A kebyže aj chcem ísť domov, ako tam nájdem cestu? Dokážem tu vôbec prežiť jeden deň? Sargerasov prst mi dával všetku silu a teraz, keď je preč, je preč aj moja magická energia. Kľačal som v snehu v strede Northrendu a myslel si, že ma len predsa mohli zabiť.

Anubarak o dva dni kľačal pred Ľadovým Trónom a kráľom lichov Arthasom. Bál sa, správa, ktorú mal doručiť bola zdrvujúca, Arthas ho určite zabije, nikdy nemal dopustiť, aby sa toto stalo. Bude to jeho chyba, lebo on nechal Illidanove väzenie skoro nestrážené. Ani len nepomyslel na to, že by sa nejaký krvavý elf dostal až tak ďaleko.

„Illidan ušiel a získla späť svoju moc. Má Guldanovu lebku.“ povedal Anubarak a zatvoril oči. Očakával ten najhorší trest, smrť.

Arthas na jeho prekvapenie ani len nezvýšil hlas. Pokojne si podoprel bradu a s ľadovým úsmevom povedal: „Presne tak, ako som to plánoval.“

 
     
 
 

© N-Games Naetoo All right reserved for ideas, themes and conception of website. 2008 © Allright reserved for text material and ideas by Tangorn - author of stories. Je prísne zakázané akékoľvek reprodukovanie, používanie častí, či celých kusov textového obsahu na inom médií, webe, či blogu bez vedomia autora. Autor si vyhradzuje právo na akékoľvek zverejňovanie. Pri porušení je pri prekázateľnom vlastníctve práv plne oprávnený vymáhať právnou cestou škodu na duševnom vlastníctve a nápravu porušení autorských práv.